Penzión KIKA

Náučný chodník Prosiecka-Kvačianska dolina

Kvačany - Prosiek - Prosiecka dolina - Svorad - Veľké Borové - dolina Borovianka - Oblazy - Huty - Kvačianska dolina - Kvačany.

Prosiecka a Kvačianska dolina boli v roku 1992 spojené do náučného chodníka. Návštevníci môžu nastúpiť na túto približne 6-hodín trvajúcu túru z Kvačian, Prosieka, Hút či Veľkého Borového. Vychádzajúc z Kvačian je potrebné prejsť popod vrch Hrádková po žltej značke do Prosieka. Prosiecka dolina je bohatá na skalné útvary rôznych tvarov. Nájdeme tu romantický vodopád, zažijeme dobrodružstvo na rebríkoch v skalných tiesňavách a skončíme na zelenej lúke Svorad, kde sa spokojne pasú kravy. Hneď na úvod vás čaká asi najpôsobivejší úkaz celej doliny - Vráta. Ide o dve vysoké skalné steny stojace oproti sebe. Pomedzi ne preteká zurčiaci potôčik, ktorý túto nádheru vytvoril. Chodník vedie korytom potoka, ktorý sa na začiatku doliny tratí v podzemí a na konci opäť vyviera. Tento proces si návštevník môže ozrejmiť na informačných paneloch, ktoré ho sprevádzajú. Všade navôkol vás sprevádza nádherná príroda s pestrými skalnými útvarmi.

Z oddychového miesta Sokol je možné odbočiť a pozrieť si 20 m vysoký vodopád Červené piesky a ďalej pokračovať smerom ku skalnatej časti doliny. Tieto skalné rokliny je potrebné zdolávať rebríkmi, ktoré však majú pevnú konštrukciu, takže je to úplne bezpečné. Prekvapením pre každého je prítomnosť železničných koľajníc zabudovaných v skalnatých bralách. Ide o pozostatok starej cesty pre vozy. Zdá sa až neuveriteľné, že v minulosti cez tento pomerne neschodný terén premávali dokonca vozy. Zdolajúc túto skalnatú časť, dostávame sa na lúku Svorad, ktorá vás nadchne svojou atmosférou. Je možné pozorovať tu pastvu dobytka, ktorý je v lete ustajnený na miestnom salaši a potom sa občerstviť v obci Veľké Borové. Odtiaľto môžete pokračovať v náučnom chodníku na Veľké Borové, prípadne obohatiť vašu túru výstupom na Prosečné. Môžeme tiež odbočiť do doliny Liptovskej Anny. Dolinou Borovianka sa dostaneme až na Oblazy, ktoré sú známe dvoma pôvodnými vodnými mlynmi (Brunčiakovský a Gejdošovský). Dobrovoľníci spravujúci túto kultúrnu pamiatku vás radi poinformujú o ich histórii a spôsobe fungovania. Z Oblazov je to už iba 90 minút Kvačianskou dolinou do Kvačian - východiska tejto túry. V Kvačianskej doline ešte môžeme absolvovať výhľad z Roháčov, pohľad do rokliny z Kobylín alebo vidieť podobizeň Jánošíka akoby vytesanú do skalného brala. Po návrate z tejto stredne náročnej túry môže každý návštevník skonštatovať, že absolvoval trasu plnú prírodných pozoruhodností, videl ukážku vzácnej ľudovej architektúry, spoznal rázovitosť malebných liptovských dediniek a to všetko počas relatívne krátkeho času.

Oravská priehrada

Prívlastky regiónu Orava a jedna z najčistejších slovenských riek samozrejme prináležia rieke Orava. Niekdajšie časté záplavy v jej blízkosti sa však stali dôvodom na myšlienky skrotenia tejto rieky a prišlo k vybudovaniu Oravskej priehrady. Prvý projekt, ktorý sa zaoberal touto otázkou je známy už z roku 1730, no jej vznik sa datuje až o viac ako 200 rokov neskôr. Prvé práce na tomto obrovskom a významnom projekte sa začali presne 24. júla 1941 a do prevádzky bola priehrada pustená v roku 1954. Po napustení 35 km2 ostali pod vodnou hladinou 4 obce (Slanica, Osada, Oravské Hámre a Ústie nad Oravou), nad hladinou ostal len malý vrch, čim vznikol Slanický ostrov nazývaný aj ostrov umenia. Nachádza sa tu múzeum ľudovej plastiky a maľby a dopraviť sa na ostrov je možné loďou. Oravská priehrada a príležiace strediská, z ktorých najznámejšia je Slanická osada, lákajú každoročne tisícky turistov, ktorí tu nachádzajú nespočetnú paletu vodných športov avšak mnoho iných možností. Stačí si len vybrať zo širokej ponuky: vodné bicyklovanie, člnkovanie, potápanie, vodné lyžovanie. windsurfing, jachting, vyhliadkové plavby loďou a iné. Iných možno zaujme rybolov, či turistika do okolitej prírody, ktorú možu pokojne spojiť s hubárčením či hľadaním iných lesných plodín na ktoré krajina nie je skúpa.

Oravský hrad

Nad obcou Oravský Podzámok sa vypína Oravský hrad, ktorý bol oddávna opevneným hradiskom. Hrad vznikol na strategicky dôležitom mieste uhorsko-poľskej cesty v blízkosti colnej stanice v Tvrdošíne a od roku 1370 bol aj župným hradom. Komplex budov horného, stredného a dolného hradu, zaberajúcich tri výškové terasy hradnej skaly, stavali postupne od polovice 13. až do začiatku 17. storočia. Na Oravskom hrade vládol rušný vojenský i spoločenský život, najmä v stredoveku, keď boli jeho vlastníkmi Peter Komorovský a Ján Korvín, ale aj za čias Thurzovcov .

V čase stavovských nepokojov v druhej polovici 17. storočia sa ho načas zmocnili aj sedliacki povstalci pod vedením Gašpara Piku. Cisárske vojsko však skoro od nich hrad dobylo a kruto sa pomstilo na vodcoch povstania i poddanom ľude. V roku 1800 hrad vyhorel. Po niekoľkých opravách sa hrad v roku 1953 stal sídlom Oravského múzea. Jeho pracovníci svojským spôsobom predstavujú históriu hradu. V máji sa pravidelne koná netradičná prehliadka hradu s bytosťami z minulých storočí a stretnutie remeselníkov spojené s predvádzaním remesiel. Deň múzeí na Oravskom hrade oslavujú vystúpením skupiny historického šermu a ľudovou veselicou. Najmenší sa v júni môžu tešiť na súťaž o kráľovského šaša. Pre odvážnych sa niekoľkokrát ročne koná prehliadka Oravského hradu pri nočnom osvetlení oživená atrakciami. Hrad hostí aj Festival ochotníckych divadelných súborov.

NP Malá Fatra

Zahŕňa štátne prírodné rezervácie: Rozsutec, Chleb, Tiesňavy, Kľačianska Magura, Starý hrad, Krivé, Hrádok, Hajasová, Šrámková, Šútovská dolina, Šíp, Minčol, Paráč, Sokolec, Veľká Bránica, Príbor, Suchý
Chránené prírodné výtvory: Kryštáľová jaskyňa, Bôriková mláka, Domašínsky meander, Šútovská epigenéza

Malá Fatra sa nachádza na severozápade Slovenska, na území okresov Žilina, Martin Dolný Kubín a Prievidza. Vyznačuje sa pestrými geologickými, klimatickými a povrchovými pomermi /kaňony, tiesňavy, priepasti, bralné hrebene/, jedinečnými krasovými jaskynnými útvarmi, zriedkavými druhmi flóry a fauny, hoľami a súvislými lesnými porastami s čistými potokmi. Malá Fatra sa delí na Kriváňsku Malú Fatru (je na severovýchod od rieky Váh - Suchý, Malý a Veľký Fatranský Kriváň, Rozsutce, Chleb) a na Lúčanskú Malú Fatru (na juhozápad od rieky Váh - Minčol, Kľak). Jej najvyšším vrcholom je Veľký Fatranský Kriváň /1.709m/. V oblasti Malej Fatry je mnoho vodných prameňov a vodopádov - z nich najväčší je Šútovský vodopád s výškou 38m. Žije tu vyše 30 druhov cicavcov, 118 druhov vtákov a vyše 1000 druhov hmyzu.
Vrcholy : Veľký Fatranský Kriváň, Malý Fatranský Kriváň, Veľký Rozsutec, Malý Rozsutec, Poludňový Grúň, Grúň, Chleb, Suchý, Minčol, Veľká Lúka, Kľak

Prístup do Malej Fatry : Čičmany, Rajecká Lesná, Strečno, Vrútky, Martin, Varín, Terchová, Šútovo, Párnica, Zázrivá Turistické trasy - môžte si zvoliť akékoľvek kombinácie turistík a odkiaľkoľvek - Malá Fatra ponúka skutočne obrovské množstvo možností a nemôže byť pre Vás problém vybrať si niečo presne na Vašu mieru. Medzi najlepšie východiskové body na turistiku v Malej Fatre by som zaradil určite Vrátnu dolinu, Štefanovú, Terchovú, Strečno alebo Varín. Doporučujeme hlavne Terchovú.

CHKO Horná Orava

Zahŕňa štátne prírodné rezervácie: Babia hora, Sosnina, Pilsko, Klinské rašelinisko, Tisovnica, Paráč

Chránené prírodné pamiatky: Hviezdoslavova aleja, Slanický ostrov, Vtáčí ostrov

Geomorfologický celok: Podbeskydská vrchovina, Podbeskydská brázda, Oravské Beskydy, Oravská kotlina, Oravská Magura

Chránená krajinná oblasť Horná Orava sa nachádza v najsevernejšej časti Slovenska. Veľkú časť územia zaberajú flyšové pohoria tvorené flyšovými horninami, na území CHKO predovšetkým horninami tzv. magurského flyšu - pieskovce a ílovce, ktoré sa v ďalších geologických dobách intenzívne zvrásňovali spolu so staršími geologickými jednotkami. Takmer polovicu územia chránenej krajinnej oblasti zaberajú lesy. Značnú časť pokrývajú najmä lesy bukovo-jedľového vegetačného stupňa so silne zastúpenými smrekovými monokultúrami. Výnimku tvoria lesné komplexy Babej hory, Pilska a Paráča s pralesovitými porastami smreka s prímesou jarabiny. Stupeň kosodreviny je vyvinutý na Babej hore a Pilsku. Vo vrcholových častiach Babej hory je zreteľne vyvinutý aj alpínsky stupeň reprezentovaný alpínskymi lúkami. Ďalším výnimočným javom vo vegetácii CHKO je prítomnosť značnej pestrosti rašelinných fytocenóz s výskytom charakteristických vzácnych a ohrozených druhov rastlín, ako andromédka sivolistá, rojovník močiarny, ostroplod biely, rosička okrúhlolistá, plavúnec zaplavovaný, ostrica výbežkatá, vŕba čučoriedková. Na hodnotách prírody oblasti sa značnou mierou podieľa aj živočíšstvo. Z veľkých šeliem sa v nej vyskytujú medveď, vlk, vzácnejší je rys. Bežná je raticová zver - jelenia, srnčia i diviačia. Charakteristickými druhmi stupňa lesa sú tetrov, hlucháň, jariabok lesný. Z dravých vtákov tu hniezdi orol krikľavý, myšiak hôrny, početný je krkavec čierny. V ostatných desaťročiach svoj hniezdny areál v oblasti rozšíril bocian čierny. V posledných rokoch prenikol do územia los mokraďový. Faunistickou osobitosťou územia chránenej krajinnej oblasti je oravské priehradné jazero, poskytujúce vhodný biotop nielen pre ichtyofaunu, ale najmä pre avifaunu. Rašelinné a močaristé plochy sú biotopom viacerých druhov plazov a obojživelníkov (mlok vrchovský, mlok karpatský i mlok veľký). V oblasti majú svoje stanovištia aj viaceré vzácne a ohrozené druhy bezstavovcov, ako napríklad žltáčik čučoriedkový, lovčík pobrežný a i.

Demänovská jaskyňa Slobody

Katastrálne územie: Demänovská Dolina
Okres: Liptovský Mikuláš
Kraj: Žilinský
Dĺžka prehliadkovej trasy: A - 1145 m, B - 2150 m
Doba prehliadky: A - 60 min., B - 100 min
Adresa: 032 51 Demänovská Dolina
Tel: +421/ (0)44/ 559 16 73

Jaskyňa Slobody právom patrí do prvej desiatky najkrajších jaskýň v Európe. Je najväčšia a najkrajšia z 30 jaskýň Demänovského krasu. Objavená bola v roku 1924. Jej celková dĺžka je vyše 7 km a sprístupnená je približne v dĺžke 2 km. Nachádza sa tu množstvo pestrofarebných kvapľových útvarov a tiež podzemný tok rieky Demänovky. Prekrásne je tiež množstvo podzemných jazierok, unikátne sintrové lekná a mnoho ďalších foriem stalaktitov a stalagmitov. Mohutné podzemné priestory v piatich poschodiach ponúkajú ešte pohľad na kvapľový vodopád vysoký 6 m, ale aj 40 m hlbokú priepasť. Spolu so sprievodcom je jaskyňu možné navštíviť denne okrem pondelka. Vybrať si môžte z trasy A (1.145 m - 60 minút) alebo z trasy B (2.150 m - 100 minút). Vchod je prístupný sedačkovou lanovkou alebo pešo. V jaskyni sa tiež vykonávajú ozdravovacie speleoklimatické pobyty.

Demänovská ľadová jaskyňa

Katastrálne územie: Demänovská Dolina
Okres: Liptovský Mikuláš
Kraj: Žilinský
Dĺžka prehliadkovej trasy: 850 m
Trvanie prehliadky: 45 min.
Adresa: 031 01 Liptovský Mikuláš
Tel: +421/ (0)44/ 554 81 70

Nachádza sa v Demänovskej doline severne od Demänovskej jaskyne slobody, v Národnej prírodnej rezervácii Demänovská dolina na území Národného parku Nízke Tatry. Vytvorená je v strednotriasových vápencoch bývalým ponorným tokom Demänovky v troch vývojových úrovniach. Dosahuje dĺžku 1750 m. Ľadová výplň sa vyskytuje v spodných častiach jaskyne. Zastúpený je podlahový ľad, ľadové stĺpy, stalaktity i stalagmity. Nálezisko kostí jaskynného medveďa (Ursus spelaeus) a iných stavovcov, ktoré boli v prvej polovici 18. storočia považované za kosti drakov. Jaskyňa je známa od nepamäti. Prvá písomná zmienka o jaskyniach v Demänovskej doline je z listiny Ostrihomskej kapituly z roku 1299. V rokoch 1714-1724 jaskyňu skúmal J. Buchholtz ml. Množstvo starých nápisov na stenách a zachovaná bohatá literatúra svedčia o veľkom záujme o jaskyňu. Pre verejnosť bola otvorená od 80. rokov minulého storočia. Nanovo je sprístupnená od roku 1952. V súčasnosti je sprístupnených 650 m.

Termálne kúpalisko - Oravice - Meander Park

Najväčším lákadlom Oravíc je geotermálna voda s teplotou 57°C, vyvierajúca z 1606 m hlbokého vrtu. Oravice sú prepojené cez Mihulčiu a Blatnú dolinu s pohorím Roháčov a cez Tichú a Chocholovskú dolinu sa viažu na Poľské územie "upínajúc zrak" na jedno z najkrajších poľských horských centier Zakopané. Ležia v nadmorskej výške 780 až 930 metrov, pričom okolité vŕšky dosahujú 1200 až 1600 metrov. Medzi nimi sa vyníma Osobitá (1687 m n. m.) a Bobrovec (1863 m n. m.) s možnosťou výhľadu na poľské Tatry a severnú časť Vysokých Tatier.Oravice sú jedinou lokalitou na Orave s prírodnou geotermálnou vodou. Na kúpeľné využitie sa riedi vodou z druhého geotermálneho vrtu, ako aj vodou z prírodných prameňov. V súčasnosti sa teplota vody v dvoch bazénoch pohybuje v rozmedzí 36°C - 41°C. Vyhovuje to domácim návštevníkom i zahraničným turistom, lebo môžu celoročne do neskorých hodín využívať sírano-vápenato-horečnatú vodu s vysokým obsahom železa. Voda v Oraviciach patrí medzi významné termálne vody na Slovensku s liečivými účinkami najmä na choroby pohybového ústrojenstva, močových ciest a obličiek. Zatiaľ turistom vyhovuje, aj keď sú bazény v chladnej klimatickej oblasti, možnosť sedieť alebo mierne plávať v príjemnej vode a pritom sa dívať na končiare hôr. Donedávna to bola len vysnívaná dovolenka - cez deň výborná lyžovačka a večer rehabilitácia v zdraviu prospešnej nízkomineralizovanej vode. Návštevníci Západných Tatier - Roháčov sa môžu tešiť, že si v areáli nielen dobre zaplávajú, ale aj zašportujú a občerstvia sa. Veľký bazén (512 m2) je naplnený krištáľovo čistou termálnou vodou bohatou na minerály. Je dostatočne veľký na plávanie a obsahuje viacero trysiek pre rozmasírovanie akýchkoľvek svalových bolestí. Bazén je rozdelený na vnútornú a vonkajšiu časť, ktoré sú medzi sebou prepo-jené priplavom. Voda v ňom dosahuje teplotu 36° C. Menší bazén (80 m2) je naplnený prírodnou termálnou vodou a je priam ako stvorený na leňošenie. Je tak isto rozdelený na vnútornú a vonkajšiu časť a teplota vody v ňom dosahuje príjemných 38° C. Samozrejmosťou sú veľké šatne, prezliekárne, sociálne zariadenia vrátane spŕch a oddychové priestory s vyhrievanými lavičkami a lehátkami či už vo vnútri alebo vonku na terase. Celý objekt je pre vašu bezpečnosť monitorovaný kamerovým systémom. Pred areálom nájdete veľké strážené parkovisko. Všetky priestory sú riešené bezbariérovo a vhodné aj pre telesne postihnutých. Lákadlom pre milovníkov prírody je v blízkosti Oravíc Juráňova dolina, ktorá už leží na území TANAPu. Potok Biela voda v nej vytvára úzky kaňon s menšími vodopádmi a na dne s vodou vymletými tzv. obrími hrncami. Zaujímavá morfológia, pestrá vegetácia a svojrázna fauna sú zaslúžene objektami ochrany štátu.

THERMAL PARK BEŠEŇOVÁ

Je ideálne miesto na načerpanie stratenej energie a vitality. Po celý rok spoznáte v náručí čarokrásnej prírody Liptova silu jedinečnej termálnej vody, ktorá má pozitívne účinky na ľudský organizmus. Blahodarne pôsobí na pohybové a dýchacie ústrojenstvo, urologické problémy, má priaznivé kozmetické účinky a vďaka prvku lítium pozitívne pôsobí na psychiku. Areál leží na území regiónu Liptov v kúpeľnej dedinke Bešeňová, 12 km od Ružomberka. Thermal park Bešeňová sa od leta sa rozrastie o úplne novú časť areálu, v ktorom bude dominovať 5 nových bazénov a nové atrakcie pre deti. Návštevníci si budú môcť vybrať kúpanie v bazénoch s termálnou alebo priezračnou vodou.Novinkou tohto leta je 5 nových bazénov z antikora s ohrievanou čírou vodou. Thermal park Bešeňová sa tak stane areálom s najväčším počtom antikorových bazénov na Slovensku – až 9 z celkového počtu 16. Najväčší bude relaxačný bazén (plocha 600 m2, objem 600 m3, hĺbka 1 m, teplota vody 33 – 36 ° C), po obvode s podvodnými ležadlami a lavicami s masážnymi tryskami. Jeho súčasťou budú dva chŕliče vody a prevrátený akvadukt v strede bazénu. Rodičia s deťmi určite uvítajú nový detský bazén (plocha 100 m2, objem 40 m3, hĺbka 0,4 m, teplota vody 30 ° C), so striekajúcou fontánkou a ježkom, vstup pri brodítkach oživia ďalšie zvieratká so striekajúcou vodou. Oba bazény budú mať protišmykové dno. Vyznavači aktívneho plávania sa môžu tešiť na plavecký bazén 25 m so 6 dráhami, štartovacími blokmi a čiarami na dne (plocha 336 m2, objem 537 m3, hĺbka 1,6 m, teplota 26 – 28 ° C), kde sa budú môcť usporiadať aj medzinárodné plavecké preteky. Atrakciou novej časti areálu bude tzv. divoká rieka s ostrovom v strede (plocha 125 m2, 150 m3, hĺbka 1,2 m, 28 ° C), v bazéne bude 9 zapustených trysiek vytvárať prúd vody (400 m3/hod.) a unášať návštevníkov rýchlosťou 1,6 – 2 m za sekundu. Komfort pre hostí zvýši ešte nový letný vstup, kde okrem ďalších pokladní pribudne v šatniach aj 600 uzamykateľných skriniek.V novej časti areálu Thermal parku si prídu na svoje najmä rodiny s deťmi, pre ktoré je pripravených množstvo nových atrakcií. Okrem preliezačiek, nafukovacích hradov a šmýkačiek pribudnú pre najmenších detské bazény s vodnými bicyklami a ďalšie novinky. Okrem nových bazénov sa v areáli nachádza 8 celoročných pôvodných vonkajších bazénov s geotermálnou vodou 27°C – 39°C, 3 vnútorné bazény z antikora s ohrievanou čírou vodou od 27 do 38°C a antikorovým toboganom. Príjemný relax ponúka átrium s whirlpoolmi pod holým nebom. Neopakovateľnú atmosféru celkového uvoľnenia zažijete vo Vitálnom svete – Wellness centre, kde čaká na vás čarovný svet vôní, farieb a príjemných zvukov hudby. Wellnes tvorí sústava 5 sáun a inhalácií (bylinková, rímska, soľná, mentolová, fínska) a ďalšie atrakcie: hydromasáže, turecká mydlová masáž, Kneippov kúpeľ, Bešeňovské skaly, tepidária...Európskou raritou je vyhrievané kreslo z 24-karátového zlata. V Relax centre nájdete širokú ponuku služieb: masáže, lymfodrenáž, svetelná terapia, solárium, fitness, slender stoly, manikúra, pedikúra, rašelinové zábaly, kozmetika... Thermal parku Bešeňová ponúka nadštandardné ubytovanie v Hoteli Termal***+ a Penzióne Giga***+, priamo v areáli môžete využiť naše kvalitné stravovacie služby a ochutnať gurmánske špeciality. Súčasťou areálu ja aj kongresové centrum. Thermal park Bešeňová je vhodným miestom na usporiadanie firemných podujatí, teambiuldingových akcií, workshopov i spoločenských akcií.

Tatralandia

Je najväčší areál vodnej zábavy na Slovensku, v Čechách a v Poľsku s ubytovaním a komplexnými službami. Svojou bohatou a jedinečnou ponukou služieb a atrakcíí je atraktívnym miestom pre všetky vekové skupinyCeloročnosť aquaparku umožňuje zdroj termálnej vody prúdiaci z viac ako 2500 metrovej hĺbky s teplotou 60,7 oC. Zdraviu prospešná termálna voda v bazénoch má medzi vodami Liptova osobitné postavenie. Je v nej časť morských vôd z mora, ktoré bolo na území Liptovskej kotliny už pred 40 miliónmi rokov. V súčasnej dobe Aquapark Tatralandia ponúka 27 toboganových dráh a šmýkačiek, z toho 8 celoročných. Vďaka veľkému náporu turistov sa však treba vybaviť značnou dávkou trpezlivosti, nakoľko nie zriedka sa stáva, že na tobogány si musíte vystáť dlhú radu. Každý návštevník môže vyskúšať masážne sedenia, vodné postele, vodný hríbik, chŕliče, vyvieračky, vodné prúdy, vodné hojdačky, vodný volejbal a basketbal ale aj aquaerobik. To všetko v 11 bazénoch, z ktorých je 8 celoročných a 3 kryté. Bazény sú naplnené termálnou minerálnou ale aj ohrievanou vodou s teplotou do 38 oC. Ostrov pirátov z Karibiku návštevníkov očarí wellness bazénmi napĺňanými priezračnou ohrievanou vodou s vodnými masážami, chrličmi a plaveckou časťou s protiprúdom. Deti sa isto potešia detskému bazénu s interaktívnym Jumbo hradom s vodnou priekopou, šmýkačkám a exotickým zvieratkám. Tropický raj dotvára aj Palm Beach s terasou, lehátkami a fantastickým výhľadom na panorámu Tatier vďaka presklenej časti na poschodí.Wellness Paradise ponúka možnosť relaxu a rekondície v nekúpeľnom prostredí s komplexnými službami. Každodenne sa návštevníkom venujú odborníci na masáže (klasické, reflexné, aromatické), kúpele (regeneračné, bylinkové), zábaly (antistresové, rašelinové, škoricové), ale aj elektroliečebné a iné procedúry ako napríklad solux alebo bioptrón. Vynikajúcim miestom na zavŕšenie dňa je isto aj Tatra-Therm-Vital – saunový svet s jedinečným komplexom 16 parných a vodných sáun, masážnych kúpeľov a procedúr rozširuje ponuku relaxu v Aquaparku Tatralandia.

Termálne kúpalisko Kalameny

Pôvodne zemianska osada Kalameny sa nachádza pod Chočskými vrchmi na severe od Ružomberka vo výške 568 m. n. m. a v súčasnosti je takmer spojená s Lúčkami. Prvá písomná zmienka o Kalamenoch z roku 1264 je spojená s hradom Liptov, ktorého pozostatky sú na kopci za dedinou. Osada je známa hlavne svojím voľne prístupným jazierkom s termálnou liečivou vodou, uprostred ktorého je vyvieračka. Je možné sa tu zastaviť a v jazierku vychutnať blahodárne účinky tejto liečivej termálnej vody na ľudský organizmus. Jazierko obklopené prírodou nadchne každého návštevníka. Na sever od obce sa vchádza do Kalamenskej doliny, ktorá prerezáva Chočské vrchy potokom Kalamenianka.

Plte - Oravský Podzámok

Vyhliadková plavba starootcovskou plťou po rieke ORAVA popod skalné bralo Oravského hradu, ktorý je už skoro 800 rokov pyšnou dominantou Oravy. Pltníctvo - dnes romantika, kedysi tvrdé mozole našich starých otcov. Celé stáročia sa plťami dolu Oravou zvážalo hlavne stavebné drevo ( na výstavbu Žiliny, Bytče, Hričova, Trenčína i dnešnej Budapešti ), ale aj seno, obilie, keramika, plátno, skaly, drevené šindle, hranoly, dosky, ba i rozobraté drevenice. Na pltiach sa prevážal tovar aj z Poľska - olovo, meď ale najmä soľ - v roku 1695 sa jej takto prepravilo až 16 000 ton.Pri plavbe sa Vám naskytnú jedinečné pohľady na Oravský hrad a vrátite sa aspoň na chvíľu do minulosti.
Technické parametre plte : dĺžka 7m, šírka 2,3 m ponor 0,2 m

Počet prepravovaných turistov : 12

Výstup na Choč

Najvyšším vrchom v Chočských vrchoch je Veľký Choč (1607 m n. m.). Z jeho vrcholu sa nám ponúka nádherný výhľad na Malú a Veľkú Fatru, Oravskú Maguru, Západné a Nízke Tatry. Vystúpiť na tento vrch sa oplatí kvôli nádhernému výhľadu, hoci po namáhavej trase. Ako východisko si môžeme zvoliť obce Jasenová, Vyšný Kubín alebo Lúčky. Výstup trvá z každej z nich približne 3,5 hodiny. Z Jasenovej ideme po červenej značke strmým, namáhavým výstupom s veľkým prevýšením. Cestou je pre nás pripravených množstvo pestrých, striedajúcich sa scenérii (lesy, poľany, kosodrevina, skalnatý horský chrbát). Z viacerých miest na trase sú krásne výhľady a od Drapáča máme nepretržitý rozhľad po celom severnom Slovensku. Z Vyšného Kubína zelenou značkou prejdeme cez Drapáč a Strednú poľanu strmým výstupom cez smrekové lesy a horské poľany k stredne náročnému záveru, kde je za hmly sťažená orientácia. Z Lúčok ide o orientačne bezproblémový strmý výstup horskými lúkami, horou a kosodrevinou po červenej značke. Cestou máme Choč stále pred sebou.

Múzeum oravskej dediny

Múzeum oravskej dediny sa nachádza ná poľane Brestová, 3 km povyše Zuberca, v nadmorskej výške 880 metrov. Je to súbor typických stavieb charakteristický pre jednotlivé oblasti Oravy, sústredený do jednej lokality. Po obidvoch stranách Studeného potoka je postavená dedina, ktorá reprezentuje celý región Oravy. Nachádzajú sa tu objekty zo severovýchodnej tatransko-goralskej oblasti, zo severozápadnej beskydskej oblasti, z juhozápadnej oblasti dolnej Oravy, z povodia Oravy a z hruštínskej doliny. Všetky objekty múzea stavali zruční zubersko-habovskí tesári. Za bránou múzea sa dostaneme do sveta našich predkov. Jednoduché stavby nás fascinujú svojou dokonalosťou tvarov, účelnosťou a čistotou štýlu. Návštevník sa cíti, akoby bol vrátený do minulého storočia. Nachádzajú sa tu kompletné poľnohospodárske usadlosti, samostatné obytné domy, samostatné hospodárske objekty, senníky, studne, sálaš a včelín. Zo sakrálnych stavieb je to drevený kostol, cintorín, zvonice. Zaujímavé sú objekty oravských remesiel a objekty obchodného podnikania: valaský mlyn, valaská píla, valcha, olejáreň, vyhňa, hrnčiarska pec, mangfovňa s farbiarňou plátna, remeselnícky a plátennícky dom. Podľa regionálnych zvláštností a architektonických osobitostí je múzeum rozdelené do piatich častí: Dolnooravský rínok Mlynica Zamagurská ulica Goralské lazy Cintorín Dolnooravský rínok je charakterizovaný voľnejším priestranstvom a honosnejšími stavbami. Práve tu sa vyníma bohatšia časť Oravy v jednotlivých stavbách. Rínok reprezentujú budovy: zvonica zo Záskalia, usadlosť z Malatinej, dve zemianske kurie Meškovcov z Vyšného Kubína, dom zo Žaškova, dom zo Srňacieho a remeselnícky dom z Veličnej. Naproti remeselníckemu domu z Veličnej je postavená mangľovňa s farbiarňou plátna. Ná Mlynici sú sústredené všetky vodné diela: mlyn píla a valcha. Majú spoločný vodný náhon. Zamagurská ulica sa začína šoltýskym domom rodín; Slovíkovcov z Rabčíc. Trochu ďalej je dom šoltýskeho rodu Romaňákovcov z Vasiľova. Najmladším domom v múzeu je dom zámožného roľníka z Hruštína. Bol postavený v roku 1923. Jeho majiteľ bol vlastníkom 18 ha pôdy. Dom zo Zuberca je zariadený ná hrnčiarsku dielňu. Ná ulici sú ešte domy z Podbieľa, Beňadova a Čimhovej. Plátennícka kúria Paliderovccn zo Štefanova je materiálnym dokladom oravskej podnikavosti. Povyše ulice stojí hrnčiarska pec. Táto ulica charakterizuje úplné ekonomické a sociálne rozvrstvenie obyvateľov Oravy. Sú tu stavby potomkov bohatých šoltýskych rodín a stavby stredných roľníkov. Zamagurská ulica predstavuje priemerne hospodársky rozvinutú časť Oravy. Goralské lazy predstavujú najchudobnejšiu časť Oravy ná svahoch Slovenských Beskýd. Sú tu domy z Oravskej Lesnej, z Novoti a z Oravského Veselého. Cintorín a kostol boli kultové miesta, kde sa bolo treba povzniesť nad všedné záležitosti.

Františkova huta

Počiatky hutníctva a baníctva v Orave spadajú do 17. storočia. Oravské panstvo získalo povolenie na stavbu železiarne v obci Podbieľ od Substituovaného banského súdu v r. 1819. Výstavba železiarne bola dokončená o 19 rokov neskôr a pomenovali ju Františkova huta. Dodávateľmi železnej rudy boli okolité bane v Juráňovej doline, Zuberci, Habovke, či Malatinej, no o železo, ktoré bolo krehké a lámalo sa nebol veľký záujem. Železiarne neprosperovali a od svojho vzniku mali problémy. po zmene spoločenských pomerov v r. 1848 a zrušení poddanstva železiareň v r. 1863 zanikla. Napriek tomu Františkova huta ako železiarsky podnik Oravského komposesorátu mala svoje nezastupiteľné miesto v období priemyselnej revolúcie a industrializácie Oravy. Tvrdia to zanietenci, ktorí sa pred niekoľkými rokmi rozhodli pozostatky Františkovej huty ako významného pamätníka svojej doby, ale aj symbolu danej priemyselnej architektúry zachrániť. Prvé praktické kroky podnikol miestny ochranár Ing. Milan Krupa v r. 1972 až 1980, kedy sa pod jeho vedením podarilo odkryť a zdokumentovať objekt hámra, ale aj predísť ešte väčšej demolácii objektu rôznymi firmami súkromnými osobami. Záchranárske práce začali od nuly a bez koruny. V rokoch 1991 – 1997 sa počas letnej sezóny na záchranárskych prácach odpracovalo 22 tisíc dobrovoľných hodín a preinvestovalo viac ako 850 000,- Sk. Príbeh Františkovej huty a zápas o jej záchranu inšpiroval ďalšie skupiny, ktoré sa viac-menej úspešným spôsobom pokúšali o záchranu tejto technickej pamiatky. Dnes je starostlivosť o objekt na pleciach obecného úradu. Predmetom súčasnej ochrany je jedinečný pozostatok továrenskej haly, vysokej pece a niektorých zariadení (hámor, prívodný a odpadový kanál, dúchadlová komora atď.). Objekt bude zakonzervovaný, komunikačné priestory a informačné tabule budú citlivo vsadené do originálnej masy muriva z tehál a pieskovca. Cieľom je aktívne zaradenie tohto objektu v prospech rozvoja cestovného ruchu.

Leštiny - drevený artikulárny kostol

V priamo v obci Leštiny sa nachádza národná kultúrna pamiatka – artikulárny drevený kostol pochádzajúci z rokov 1688–9. Kostol dal postaviť Jób Zmeškal, ktorý bol kapitánom hradnej stráže na Oravskom zámku, ale aj prvým „vycišpánom“ v Dolnom Kubíne. Interiér kostola zdobí barokový oltár s polychrómovanou drevorezbou zo začiatku 14. storočia, maľba žlto-bielych kvetov na modrom základe na zábradlí z roku 1821, bohato zdobená kazateľnica zo začiatku 18. storočia. Zaujímavé sú aj patronátne lavice, v ktorých sedávali zámožní páni okolia. V kostole boj pokrstený jeden z najväčších slovenských básnikov – Pavol Országh Hviezdoslav.

Dolný Kubín – Oravské múzeum P.O. Hviezdoslava

Oravské múzeum P.O. Hviezdoslava vzniklo v roku 1980 zlúčením Oravského múzea v Oravskom Podzámku a Literárneho múzea P.O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne. Jeho pôvodný názov bol Oravské múzeum v Dolnom Kubíne, pričom dnešný nesie od roku 1983. Múzeum dokumentuje prírodné pomery a spoločenský vývin celého regiónu Oravy. Súčasťou zbierok je aj historický knižničný fond Čaplovičovej knižnice.

Istebné - drevený artikulárny kostol

Na miestach súčasného dreveného artikulárneho kostola sv. Michala v Istebnom stála pôvodne malá kaplnka pochádzajúca z roku 1686. V roku 1730 bola kaplnka rozšírená. Pribudla veža a boli urobené krypty pod kostolom, čím nadobudol súčasnú podobu a dostal pôdorys gréckeho kríža. V jeho interiéri sa nachádzajú vzácne maľby, barokový oltár s obrazom sv. Trojice, kazateľnica vo florentínskom slohu so sochami evanjelistov. Zvláštnosťou kostola je drevený kalich, ktorý má pripomínať staré časy, keď oravský ľud bol chudobný, ale bohatý duchom. Kostol patrí medzi najvýznamnejšie kultúrno-historické pamiatky Oravy. Je plne funkčný a slúži farníkom.

Dolný Kubín – Oravská galéria

Vznik Oravskej galérie v Dolnom Kubíne podmienila v roku 1965 výrazná výtvarná kultúra oravského regiónu, splynutím profesionálneho umenia s ľudovým výtvarným prejavom. Administratívnym a výstavným centrom Oravskej galérie je Župný dom z konca 17. storočia, ktorý sa nachádza v Dolnom Kubíne na historickom Hviezdoslavovom námestí. Baroková murovaná budova s ústredným arkádovým dvorom si zachovala svoju dnešnú podobu z poslednej rozsiahlej obnovy z roku 1893. Čelná fasáda budovy má neobarokovú úpravu z roku 1896. Na fasáde je medzi prvým a druhým poschodím nad hlavným vchodom do budovy reliéfny polychrómovaný, pieskovcový župný erb Oravy z 18. storočia. V roku 1994 bola ukončená jeho rozsiahla generálna rekonštrukcia, ktorou galéria získala 1.800 m2 expozičných a výstavných plôch.